Pocit viny, hanby a odporu

13. července 2012 v 12:05 | Claudia |  Diary
Čaute baby! Dúfam, že vaše ráno bolo lepšie ako to moje. Ako ste si mohli včera prečítať viete, že včera som neprežila nejaký pekný deň. Celú noc som nad sebou rozmýšľala. Najviac ma trápi to, že včera som sa neprejedla ba dokonca som jedla málo a veľa som cvičila. Aj napriek tomu som mala výčitky a vyvracala to. Začínam mať strach. Uvedomila som si, že sa mi to už načisto vymklo spod kontroly. Chápem ked sa niekto prežerie, a že má pocit viny tak to ide vyzvracať. Ale čo ja? Veď som včera až také zlé nič neurobila. Už mi začína načisto preskakovať. Premýšľala som nad jednou vecou. Prečo som sa vlastne sama od seba rozhodla dobrovoľne liečiť a napriek tomu to už ťahám takto dlho ( bude to rok) . Prišla som na to. Rozhodla som sa tak urobiť len preto, lebo som sa chcela vymaniť z toho začarovaného kruhu zvracania a znovu nadobudnúť pocit sily ( že znova môžem pokračovať v mojich diétach a chudnúť, avšak zasa tým spôsobom ako vtedy- nezdravím) nentoraz bez zvracania. Chcela som sa dostať znova do mojich starých kolají kďe mi všetko šlapalo ako malo na 100 %. Čiže z toho vyplýva chcela som sa zbaviť vracania ale nie mojej túžby po štíhlosti (ANA). Avšak verte mi. Robila som pre to všetko čo som mohla aby som sa zvracania zbavila ( snažila som sa byť čo najmenej doma, jedla som málo a pravidelne, snažila som sa nemyslieť na jedlo), avšak nešlo to. Vždy to prišlo. Okrem toho moja nenávisť k sebe samej každým dňom rastie a rastie. Nenávidím sa až tak moc............. :/ . Viem , ľudia ktorí touto chorobou netrpia to odvôvodnia tým, že dievča nevie čo so sebou od radosti, chce upozornovať na seba a získať si takto pozornosť. Avšak u mňa to tak nie je. Cítim sa lepšie keď, o tom vie len minimum ľudí a ostatní si myslia si, že všetko je OK. Je to len moja vina. Ja za to musím trpieť a nie ostatní. Okrem toho cítim neuveriteľnú hanbu. Už takto ďalej nevládzem. Pre tento svet som nepotrebná, jedna obyčajná nula. Svet nuly nepotrebuje. Liečim sa a však čo z toho keď mám toľko toho na srdci čo ma trápi a ťaží, avšak nejde to so mňa von, pretože cítim pocit hanby a iba by ma vysmiali. Cítim, že nepatrím do tohto sveta.
P.S. Užite si tento deň a prežite ho čo najlepšie. Majte sa radi, a pokiaľ sa dá zachránte sa a neničte si život,
pretože tak ako fyzicky aj psychicky neskončíte dobre.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Michaela Michaela | E-mail | Web | 13. července 2012 v 12:39 | Reagovat

Mia není dobrá kamarádka :/
Tak to já mám takový žravý dny pořád :D
Děkuju :) Taky se drž zlato ♥

2 Michaela Michaela | E-mail | Web | 13. července 2012 v 12:53 | Reagovat

Nemáš zač kočko :) Kdykoliv budeš potřebovat, jsem tady pro tebe :)

3 beauty-and-thin beauty-and-thin | 13. července 2012 v 18:45 | Reagovat

Dakujem za povzbudivi komentar :) budem na to mysliet a ty mysli na to ze na tomo svete je vela ludi kt na tebe zalezi, svet si aj ty... Kazdy ma svoj pribeh ty mas takyto verim ze to nieje moc zdrave a spravne, ale vsetky sme na 1 ceste, niektore ju prejdu skorej niektore na nej budu bludit dlho...toho zvracania by si sa mala pokusit zbavit, ja zvraciat moc neviem ( nastastie) zato robim ine veci, tiez nic moc ... Ale ver tomu ze raz to prekonas, budes stastna nie len na vonok ale celkovo :) sme tu pre teba drz sa, ty to prekonas ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama